lopenik

Vždy som potešený, keď sa dozviem, že príslušník, alebo príslušníčka nášho národa dosiahli úspech. Je to jedno, či ako jedntolivec, alebo skupina. Hlavne ma to zaujíma z oblasti vedy, techniky, ekonomiky, ale aj kultúry, športu a iných prospešných oblastí. Som rád, keď  si môžem úspešných ľudí vypočuť v televízii, rozhlase, alebo aj si prečítať ich názory v printových, alebo aj iných médiách.

Takáto príležitosť pomerne často býva v Slovenskom rozhlase, v relácii Nočná pyramída. Dňa 5.6.2023 sa naskytla nevšedná príležitosť, keď v tejto relácii bol hosťom významný vedec a zároveň predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Prof. RNDr. Pavol Šajgalík Dr.Sc.. Jeho výskumné práce z oblasti keramických materiálov sú zainteresovaným známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Riadenie takej inštitúcie ako je SAV tiež nie je bežná záležitosť. Zároveň si pripomíname 70. výročie založenia SAV, čo sa udialo v roku 1953. Preto vlastne v relácii bol.

V dostupných informáciách o SAV,  ale aj sám hosť relácie to spomenul, že už predtým bola založená Akadémia vied  a umení. Bolo to v roku 1942. Mala tiež organizačné členenie na rôzne oddelenia. Poznamenal však, že “z pochopiteľných dôvodov sa k nej nehlásime”.

Zaujala ma preto myšlienka, čo zlého vedci a umelci, členovia Akadémie vied a umení urobili? Prečo sme v tom nemohli ďalej pokračovať? Treba to ľuďom vysvetliť! Sú to tie isté dôvody vzťahov dvoch národov v bývalej ČSR, ale aj ČSFR, pomlčková vojna atď…?  Šťastne sme sa rozišli, vzorne spolu nažívame a sme príkladom veľkej časti rozhádaného sveta.

V čase, keď vznikla Akadémia vied a umení bolo započaté aj so stavbou Oravskej priehrady, bolo to v roku 1941, ale aj s prvými  prácami na stavbe hydroelektrární na Váhu a ďaľšími. Ani k tomu sa nehlásime? Veď to využívame. Na rozdiel od názorov politikov, potrebné národohospodárske diela sa budujú. Inštitúcie sa menia, dejiny sa rôzne vysvetlujú.

Hosť relácie porovnal 70. výročie SAV s dobou trvania Univerzity v talianskom meste  Bologna. Tá bola založená po roku 1200. Je otázne, či fungovala bez prerušenia. Aj významná Karlova univerzita v Prahe nepôsobila bez prerušenia činnosti, ale jej vek sa počíta od založenia. Tiež pôsobila v rôznych politických systémoch. Tak isto aj iné inštitúcie. Stále je činná napr. Jagellovská univerzita v Poľsku.

Aj v Bratislave bola univerzita založená v roku 1465, prednášky začali v roku 1467. Založil ju kráľ Matej Korvín a súhlasný dokuument jej vystavil pápež Pavol II. Bola jediná v celom Uhorsku. Na túto tradíciu sme nenadviazali. Pri  rôznych pomenovaniach našej terajšej najstaršej univerzity sme to mohli využiť, veď čo už Komenský pre Slovákov významné urobil? Tá založená Matejom Korvínom sa volala Academia Istropolitana. Jej budova sa ešte využíva.

Boli tu aj iní predchodcovia dnešnej SAV napr. Šafárikova učená spoločnosť aj Slovenské učené tovarišstvo. Veď aj terajšia SAV vznikla ako bolo v relácii spomenuté podľa sovietskej koncepcie. Ale významnými tam boli aj útvary marxizmu-leninizmu, vedeckého komunizmu atď. Dobre, že tie zanikli a SAV pokračuje ďalej. K tomu sa hlásime?

Boli tam aj biologické ústavy SAV, ktoré akceptovali v genetike podvody hlásané sovietskym akademikom T.D. Lysenkom. Toho vyhlásili za podvodníka ešte v bývalom Sovietskom zväze a za človeka, ktorý poľnohospodárstvo v spomenutej krajine podstatne poškodil. Napriek tomu k pokračovaniu SAV založenej v roku 1953 sa hlásime. Za omyly či aj za zámerné zavádzanie môžu jednotlivci a nie celá inštitúcia. Prečo sa teda nehlásime k Akadémii vied a umení? Aj historické ústavy SAV interpretovali slovenské dejiny podľa požiadaviek politikov. Máme už interpretáciu našich dejín, ktorá zodpovedá realite, alebo ešte stále požiadavkám tzv. politikov, alebo cudzím záujmom?

Nebojme sa prihlásiť k dielam nášho národa, ktoré boli dobré a odsúďme tie, ktoré boli nevhodné!Berme si príklad z okolitých národov.