lopenik

Je to názov románu poľského spisovateľa Henryka Sienkiewicza. V preklade z latinčiny “Kam kráčaš ”?

Je to zobraté z udalosti, keď Peter utekal z Ríma pred prenasledovaním kresťanov. Postavil sa mu do cesty Kristus a položil mu túto otázku. Peter sa zahanbil, vrátil sa do Ríma a chránil svojich ľudí.

Aj dnes je treba veľmi naliehavo položiť otázku Quo vadis, Európa. Teda kde kráčaš Európa? A kto ťa tam ženie?

Európsky kontinent bol už mnoho storočí miestom zničujúcich vojen. Najväčšie katastrofy však spôsobili obidve takzvané svetové, teda prvá a druhá. Museli vôbec byť? Veď ľudia, ktorí stáli na oboch stranách frontových línií, proti sebe nič nemali. Aj oni, aj ich rodiny znášali hrozné utrpenie, hlad, choroby a biedu. Tí, čo ich tam nahnali, žili v blahobyte.

Druhá svetová vojna, ktorá aj tým, že už boli k dispozícii nové technológie spôsobila aj väčšie katastrofy. V obidvoch spomenutých vojnách stáli proti sebe Francúzsko a Nemecko.

V obidvoch týchto štátoch po skončení vojnového besnenia sa dostali na významné funkcie dvaja zodpovední, vzdelaní, morálni a dopredu vidiaci ľudia. Bol to francúzsky minister zahraničia Robert Schumann a nemecký kancelár dr. Konrád Adenauer. Vedeli prečo vojna vznikla, čo spôsobila a čo ju po zotavení môže znova vyvolať. Dohodli sa aj so svojimi spolupracovníkmi urobiť opatrenia, ktoré zlikvidujú dlhoročné nepriateľstvo a nenávisť medzi Nemcami a Francúzmi. Rozvoj nových technológií, prístup k uhliu, ktoré dodávalo energiu potrebnú pre ekonomiku a výroba ocele boli tými neuralgickými bodmi. Určite aj iné.

Na základe Schumannovej deklarácie sa preto dohodli založiť spoločný trh s uhlím, koksom, oceľou, rudou a šrotom, aby zabránili ďalšej vojne. Pridali sa ďalšie štyri štáty. Tým položili vlastne základy Európskej únie. Na scénu vstúpili ďalšie významné osobnosti. Francúz generál De Gaule, Nemec Helmut Kohl, Talian De Gasperi a ďalší. V Európe nastala neobvykle dlhá mierová doba od roku 1945 až doteraz. Na scénu po nich prišli postupne noví hráči, ich však nech hodnotí niekto iný. Na vývoj v Európe vplýval aj vtedajší Sovietsky zväz, ale aj USA. Tak sa Európa svojím vývojom dostala až do dnešnej situácie. Na jej čele stáli a stoja rôzne figúrky, ktoré nedosahujú úroveň svojich predchodcov a to v žiadnej oblasti.

Miesto pôvodného významu uhlia sú tu však nové komodity, t.j. ropa a plyn. To je teraz problém konfliktu. K nim pristupujú nové technológie zneužitelné aj pre vojnové účely. Sú to nielen jadrové zbrane, ale napríklad aj technológie z oblasti biologických zbraní, nové objavy z oblasti fyziky, ktoré umožňujú konštrukciu zbraní doteraz nevídanej účinnosti.

Nerozumné súboje v oblasti usporiadania sveta, svetovlády, koncentrácia bohatstva v úzkej skupine oligarchov a ďalšie, nás vedú na začiatok nepredstaviteľnej katastrofy! Dodávajú sa zbrane, nikto nevyzýva na mierové rokovania. Média oznamujú, koľko ľudí na ktorej strane bolo zabitých. Kedysi sa používalo vyjadrenie, že padli v boji.

Sú schopní súčasní predstavitelia Európskej únie urobiť krok, ako to pred mnohými desaťročiami urobili ich predchodcovia Schumann a Adenauer? To však musí byť krok smerom k USA, Číne a Rusku. Taktiež krok k izolácii Veľkej Británie, ktorá už stojí mimo EÚ, ale do nej zasahuje. Ak toho nie sú schopní, ale to ani nechcú urobiť a národy nie sú schopné zbaviť ich funkcií, tak sme pred nepredstaviteľnou katastrofou!

Len silná, múdro riadená, jednotná a nezávislá Európa môže byť rovnocenným partnerom veľkých mocností.

A čoho sú schopní v tejto situácii predstavitelia nášho Slovenska? Kto a kedy príde, aby sa pokúsil aj náš malý, ale prepotrebný štát viesť úspešne v tejto zložitej situácii? Štát nemôžu viesť záujmové združenia neschopných jedincov! Žiaľ tak tomu bolo často doteraz. Musia prísť noví, schopní a zodpovední činitelia, pre ktorých však bude platiť nielen politická zodpovednosť, ale za spáchané škody aj trestnoprávna zodpovednosť. To nás čaká v nových voľbách.