lopenik

Na 650. výročie smrti velkého talianskeho básnika Danteho vydalo vydavateľstvo TATRAN v r. 1971 reprezentačnú publikáciu DANTEHO TRUBADÚRI. Je v nej uverejnených 12 básní. Autormi úvodného slova a prebásnenia sú Jozef Felix a Viliam Turčány. 

Mňa mimoriadne zaujala báseň, ktorej autorom je PEIRE CARDENAL a má názov “Povesť”. Je tak výstižná aj po niekoľkých storočiach pre našu súčasnú slovenskú situáciu, že som sa rozhodol použiť ju ako hlavnú myšlienku pre moju krátku úvahu. 

                  Povesť                         

Bolo raz mesto, neviem sám

kedy a kde-no, padol tam

raz taký dážď, že navôkol

zblaznel, kto čo len namokol.

Zblazneli všetci, to sa vie;

len jeden ušiel záplave

a bláznovstvu, bo doma spal

až dovtedy, kým dážď sa lial.

Keď vzbudí sa, hneď vezme plášť

a vyjde von, či nieje dážď.

No uzrie svet-svet neznámy!

Stretá sa iba s bláznami:

ten nahý je , ten nemá šiat,

ten chce až k nebu dopľuvať;

ten palicu, ten skalu lapí,

tamten si sukňu driape v zdrapy;

ten strká sa, ten zapára;

ten vidí v sebe cisára

a podpiera si rukou bok

a tamten zas je samý skok;

tí zlorečia, tí hrozia sa;

tým smiech, tým nárek otriasa;

ten nevie sám, čo tára si

a tamten stvára grimasy.

A ten, čo zdravý rozum mal,

prenáramne sa čudoval,

bo múdrych nikde nebolo.

Hoc hľadel, hľadel okolo

a zhľadával v tom zmätku tiel,

nie, múdrej duše nenašiel!

Divil sa im, div uvidiac;

no oni jemu ešte viac!

Veď sa len diviť môžu mu,

že iste zišiel z rozumu,

keď vo všetkom sa od nich líši!

Veď každý z nich sa umom pýši-

a všetci s mysľou rozvážnou

vidia v ňom blázna nad bláznov.

Hrdúsia ho a tnú až strach,

že ledva stojí na nohách;

ten strká ho, ten hrozbou hrmí,

on rád by umknúť z trmy-vrmy,

vstáva, zas padá pod ranou

zapáračov a trhanov.

Hoc stupňujú svoj divý hon,

do domu vkĺzne napokon,

zblatený, s telom bezduchým

a ešte rád, že zdúchol im.

Svetu tá báj sa podobá

a tým, čo v svete pôsobia.

Náš vek je mesto z povesti.

Čo bláznov sa doň pomestí!

Je múdrosť vyššia nad blaho:

Boha mať rád a báť sa ho

i ctiť si jeho riadenia:

Dnes je tá múdrosť stratená.

Dážď na nás padol, ďalej padá

chamtivosť k nám-a s ňou sa vkráda

pýcha a s pýchou vláda zloby,

čo vrhne všetkých do poroby.

A takého, čo Boha zná,

pokladať budú za blázna

a pôsobiť mu iba žiaľ-

lebo ich múdrosť neprijal,

a v božej vidia pomiatnutie.

No, priateľ Boha v každom kúte

rozozná bláznov vo chvíli,

čo múdrosť božiu stratili-

a za blázna ho budú mať,

že múdrosť sveta nemá rád.

Je to už 32 rokov, čo sa na zhromaždeniach spievala Krylova pieseň “Sľúbili sme si lásku”. Stal sa z nej známy chorál tých dní. Aká je situácia dnes, keď už bývalý režim dávno skončil, ale jeho odchovanci sú tu a to aj na zodpovedných funkciách? Stačí sa pozrieť na rokovanie nášho parlamentu, rôzne diskusie v masmédiach, alebo v printových médiach. Osočovanie sa navzájom, klamstvá, mizerný vzťah k vlastnému národu, k jeho dejinám a chabá vízia potrebných činov pre našu budúcnosť. To je o láske, alebo na prospech národa a štátu? Skôr ide o nenávisť!

A tak je vhodné, aby som položil otázku: Aj u nás pršal taký dážď, alebo ešte snáď prší? Nie sme v situácii, akú vo svojej básni opisuje Cardenal? Aká je úroveň medziľudských vzťahov, komunikačný slovník našej mládeže, dievčatá nevynímajúc? Aká je oficiálna štátna doktrína? Momentálne žiadna! Čím sa môžu prezentovať rôzni predstavitelia sediaci na významných funkciách? Neopúšťame naše stáročné tradície, našu národnú hrdosť a naše kresťanské zásady, ktoré zachránili našu národnú a ľudskú identitu. Do kedy budeme veriť chiméram a nepravdám? Výchova a formovanie mladej generácie musí byť zárukou budúceho blahobytu, ale aj úrovne národa a štátu! Môžu to dokázať plagiátori? Komu sme to dnes prenechali? A prečo? Kto je za to zodpovedný? Budú zodpovední braní na zodpovednosť? Kedy a kým?

Ekonomika a celý systém prosperujúcich a dobre organizovaných štátov boli budované vzdelanými, skúsenými a svojmu národu a štátu oddanými ľuďmi! Aké skúsenosti, aké pracovné výsledky mali minulí a žiaľ aj terajší predstavitelia na rôznych funkciách? Akú ideologickú podstatu majú dnešné politické strany, alebo záujmové skupiny vydávajúce sa za politické strany?

Kto je zodpovedný za výpredaj národného majetku, za devalváciu poľnohospodárstva, za úpadok školstva a zdravotníctva a ďaľšie problémy, s ktorými sa denne stretávame? Ich zoznam je rozsiahly. Zvady medzi predstaviteľmi rôznych tzv. politických strán a voľných zoskupení nie sú cestou k náprave! Sú prospešné iba pre tých, čo z nich ťažia. Naša situácia je výsledkom činnosti rôznych amatérov a ich zoskupení. 

A tak sa pýtam sám seba, ale aj mnohých, ktorí súčasnú situáciu považujú za vážnu: Ešte stále u nás prší Cardenalom spomínaný dážď? Sám za seba odpovedám, že prší a pomerne dosť výdatný. Do kedy bude a kto ho zastaví? Riešení je viac.

Spomeniem iba jedno, ktoré by mohlo byť reálne. Je potrebné, aby došlo k dohode rôznych spolkov a organizácií slovenskej inteligencie tak, ako tomu bolo v minulosti. Je potrebné vytýčiť pred národ, ale aj pred zodpovedných funkcionárov na rôznych úrovniach nie len návrhy, ale aj požiadavky na reálne riešenie! Podstatnou požiadavkou musí byť zmena volebného systému, ktorá umožní vstup do nášho parlamentu odborníkom a luďom oddaným národu a štátu. Taká musí byť aj vláda.

Nezabúdajme, že inteligencia vzdelaná aj za peniaze daňových poplatníkov nesie na sebe zodpovednosť pred Bohom a národom. Kedy sa aspoň čiastočne zjednotí a prehovorí?